Randomly Selected

Autor: Silvia Sokolová | 26.3.2008 o 22:32 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  1154x

Harriet nikdy nenabrala dostatok odvahy stať sa výnimočným človekom. A tak celý život prežila s pocitom nenaplnenosti, v neustálom odriekaní pre vyššie ciele, a preto napokon celkom bezcieľne.

A možno som iba zle nazerala jej životu, nepozorne načúvala, príliš prísne posudzovala. A vôbec, kto som ja, že beriem takéto hodnotiace slová do úst a na papier?

Na druhej strane, každý máme právo na svoj názor, snáď. Jedinečný a subjektívny a pre mňa postačujúci ako prípustná poľahčujúca okolnosť pre vznik tohto kratučkého textu. Kratučkého hlavne preto, aby som samú seba neodradila od jeho dopísania, keďže som tvor neskutočne lenivý a ešte viac netrpezlivý.

Späť k Harriet. Bude vám vadiť ak prezradím, že H. nie je skutočná? Vymyslela som si ju v našej žltej kúpeľni pri čistení zubov. Vlastne som práve tak trošku premýšľala o sebe. Bez otáľania som ťarchu záverov myšlienkových pochodov, či skôr postojov, vzhľadom na to, že sa pri čistení zubov neprechádzam, hodila na úbohú Harriet. Jediné, nad čím som sa pozastavila, či skôr rozpo(c)hybovala, bolo jej meno – neslovenské. Henrieta by však už nemohla byť nositeľkou atmosféry danej chvíle. Rozhodnuté.

Pôvodne som vám chcela, ešte včera a predvčerom, písať o Amerike, kde som strávila 2. polovicu februára a 1. polovicu marca. Harriet je však pre mňa momentálne horúcejšou témou.

Hmmm, už veľmi dávno som nepokropila papier takouto spŕškou náhodne, ale s veľkou láskou vyextrahovaných podvedomostí. (“RANDOMLY SELECTED“ &I will give u a little massage“ som vždy prijala s úsmevom a užila si na každom letisku nielen ja, ale aj moja príručná batožina. Pri všetkej počestnosti, v bielych elastických rukavičkách.)

Je priskoro na vstávanie, prineskoro na spánok. Udeľujem si ešte 5 minút a otváram súbor s názvom „Cestovanie a jeho možné vplyvy na voľnosť (pôvodne mi napadlo SLOBODU) ľudského myslenia (pôvodne mi napadlo DUCHA)“. Dostávam sa tak k mágii všedných vecí, ktoré podčiarkujú všednosť miest, ľudí, ... tým, že pripomínajú a potvrdzujú všetko nevšedné a práve tak sa stávajú vzrušujúco všedným. Aj v USA. Možno preháňam. Iba trošku.

Ak ste sa stratili v šere nepochopenia – reč bola o chudučkom zlato-čiernom pere s nápisom „CHATTANOOGA CHOO CHOO“, o „MUSIC MAKES ME. DREAM. WONDER. SMILE.“ zápisníčku so žltým špirálovým chrbtom, veľkosti tak akurát. Ten mi pripomína kompletné (takmer kompletné) a necenzurované (takmer nec...) denníky Sylvie Plath, ktoré som si kúpila v NY.

Mala by som viac cestovať (v puberte som uverila Slobodovi, že ľudia ako on a ja dokážu celý svet pochopiť zo svojej postele), aby som nazbierala dostatok banalít a všednosti, ktoré tak rada zdieľam. Nesľubujem, ale šanca, že sa k vám a k USA ešte vrátim je živá – ako ja, píšuca, spiaca, ...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Covid sa medzi ľudmi bez domova šíri šialenou rýchlosťou

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.


Už ste čítali?